Zamestnanec vs SZČO vs s.r.o.

Takmer všetky sumy v tejto kalkulačke nie sú napísané ručne — sú odvodené z dvoch zákonných veličín:

• životné minimum 284,13 € (platné k 1. 1. 2026) — z neho sa počíta nezdaniteľná časť aj hranice daňových pásem;
• priemerná mzda 1 524,00 € (za rok 2024) — z nej sa počítajú všetky vymeriavacie základy, minimá aj strop.

Nie všetko je násobok. Hranica 100 000 € pre zníženú sadzbu 15 %, hranica 100 000 € pre 10 % daň firmy, pásma minimálnej dane a samotné percentá odvodov sú v zákone pevné sumy — tie treba pri zmene prepísať ručne. Sú preto v kóde na jednom mieste a označené.

Prakticky to znamená, že pri ďalšej zmene zákona sa mení dvojica čísel a všetko naviazané sa dopočíta samo. Nie je to kozmetika: presne tým, že tu roky bol prepísaný výsledok namiesto vzorca, prežil v kalkulačke odvodov nesprávny strop 11 314 € aj po tom, čo ho zákon zmenil na 11-násobok priemernej mzdy.

Toto je najčastejšia chyba pri takomto porovnaní. Keď dostávate hrubú mzdu 2 000 €, zamestnávateľa to nestojí 2 000 €, ale 11 % + 25,2 % = 36,2 % navyše na odvodoch, ktoré platí za vás. To je jeho skutočný náklad — cena práce.

Ak sa idete rozhodovať medzi zamestnaním a fakturovaním, protistrana je ochotná dať vám práve toľko, koľko ju stojíte teraz. Preto sa v scenároch B, C a D fakturuje cena práce, nie hrubá mzda. Keby ste fakturovali len hrubú mzdu, porovnanie by bolo skreslené vo prospech zamestnania — a to je presne tá chyba, ktorú vidíte v mnohých článkoch na internete.

Cena práce = hrubá × 1,362 (do mesačného stropu 16 764 € pri sociálnych odvodoch; nad ním rastú už len zdravotné, tie strop nemajú).

1. Odvody zamestnávateľa — zdravotné 11 % a sociálne 25,2 % z hrubej mzdy. Neplatíte ich vy, ale pre porovnanie sú kľúčové: bez nich by cena práce nebola cenou práce.

2. Odvody zamestnanca — z hrubej mzdy sa vám strhne zdravotné 5 % a sociálne 9,4 %, teda spolu 14,4 %. Zdravotné zamestnanca sa v roku 2026 zvýšilo zo 4 % na 5 %.

3. Základ dane = hrubá mzda − odvody zamestnanca. Odvody sa teda nezdaňujú.

4. Nezdaniteľná časť na daňovníka — 5 966,73 € ročne, ak základ dane nepresiahne 26 083,13 €. Nad touto hranicou sa kráti podľa vzorca 14 661,11 − základ dane ÷ 3 a od základu 43 983,33 € je nulová. Pozor, deliteľ je od roku 2026 tri, predtým to boli štyri — nezdaniteľná časť teda ubúda rýchlejšie.

5. Daň — od roku 2026 sú štyri pásma namiesto dvoch:

Každé pásmo sa zdaňuje vlastnou sadzbou — vyššia sadzba sa nikdy nevzťahuje na celý príjem, len na tú časť nad hranicou.

Tieto pásma platia pre zamestnanie, prenájom a ostatné príjmy. Príjmy z podnikania majú vlastné pravidlo so zníženou sadzbou 15 % — viď sekciu C nižšie.

6. Čisté = hrubá mzda − odvody zamestnanca − daň.

V prvom roku podnikania neexistuje predchádzajúci daňový základ, z ktorého by sa odvody vypočítali. Preto sa neplatia z príjmu, ale z paušálneho základu — a je to jediný dôvod, prečo je prvý rok lacnejší než ďalšie.

Zdravotné sa platia od prvého dňa, minimálne 16 % zo 762,00 € = 121,92 € mesačne. Sadzba sa v roku 2026 zvýšila z 15 % na 16 %.

Sociálne sú komplikovanejšie a od roku 2026 sa zmenili od základu. Preto sú v kalkulačke na výber tri režimy:

• Osobitný základ 396,24 € (26 % priemernej mzdy) — režim pre začínajúcich, teda 131,35 € mesačne. Nastavené ako predvolené, pretože na novú SZČO padne najčastejšie.
• Bežné minimum 914,40 € — teda 303,12 € mesačne, ak na osobitný základ nemáte nárok.
• Len zdravotné — sociálne poistenie vám ešte nevzniklo. Začínajúcej SZČO bez histórie vzniká až od prvého dňa šiesteho mesiaca, takže v prvom kalendárnom roku môže reálne pripadnúť aj tento variant.

Odvodové prázdniny sa skončili. Kým do polovice roka 2026 začínajúca SZČO sociálne odvody prvý rok neplatila vôbec, dnes je povinné poistenie naviazané na samotné oprávnenie, nie na výšku príjmu. Ak vám teda niekto ešte hovorí, že „prvý rok na živnosti sa neplatia odvody", pracuje so starým stavom.

Výdavky a daň sa počítajú rovnako ako v ďalších rokoch — viď nasledujúca sekcia.

1. Výdavky. Pri paušále si odpočítate 60 % z príjmov, najviac 20 000 € ročne. Strop znamená, že nad príjmom 33 333 € už paušál nerastie. Nepotrebujete na neho doklady, ale ani ho fyzicky nedostanete — je to len odpočet zo základu dane.

2. Vymeriavací základ. Odvody sa počítajú z minulého roka podľa vzorca (základ dane + zaplatené odvody) ÷ 12 ÷ 1,486. Ten koeficient je tam preto, aby sa odvody nepočítali z už zníženého základu — inak by sa točili dokola.

Všimnite si, že základ dane + zaplatené odvody je presne príjem − výdavky. Odvody sa teda vo vzorci vykrátia a pri rovnakom príjme dva roky po sebe vieme vymeriavací základ vypočítať priamo, bez iterovania.

3. Odvody. Sociálne 33,15 % a zdravotné 16 % z tohto základu. Každé má vlastné minimum — sociálne 914,40 €, zdravotné 762,00 € — a sociálne majú aj strop 16 764 €. Zdravotné strop nemajú, rastú bez obmedzenia.

4. Základ dane = príjem − výdavky − zaplatené odvody. Odvody sú daňový výdavok navyše, a to aj pri paušále — to sa často prehliada a je to dôvod, prečo celkové výdavky môžu prekročiť strop 20 000 €.

5. Daň — a tu má živnostník výhodu, ktorú zamestnanec nemá. Na príjmy z podnikania sa vzťahuje znížená sadzba 15 %, ak príjmy nepresiahnu 100 000 € za rok. Vtedy sa ňou zdaní celý základ dane a progresívne pásma sa nepoužijú vôbec. Rozhoduje výška príjmov, nie základu dane.

Zamestnanec túto sadzbu nemá nikdy — jeho príjem sa vždy zdaňuje progresívne od 19 % nahor. Je to jeden z väčších dôvodov, prečo živnosť pri rovnakej cene práce vychádza lepšie, a v porovnaniach sa naň často zabúda.

Nad hranicou 100 000 € znížená sadzba odpadne celá a zdaňuje sa progresívne. Nie je to plynulý prechod, ale skok — jedno euro príjmu navyše môže daň zvýšiť o tisíce eur. Nezdaniteľná časť sa uplatňuje v oboch prípadoch rovnako.

6. Účtovníctvo odčítavame od výsledku, nie od základu dane. Pri paušále si ho totiž nemôžete odpočítať zvlášť — je „v tých 60 %" — ale z účtu odíde tak či tak. Bez toho by porovnanie so s.r.o. bolo nečestné, tam sa účtovníctvo odpočítať dá.

Toto je najdlhšia cesta a každý krok si vezme svoj podiel. Práve preto sa s.r.o. často preceňuje — sadzba dane 10 % vyzerá výborne, kým sa nepozriete, čo nasleduje.

1. Firma fakturuje cenu práce. Peniaze prídu firme, nie vám — a to je zásadný rozdiel oproti živnosti.

2. Daňové výdavky. Účtovníctvo si firma odpočíta, lebo je to jej náklad. Podvojné účtovníctvo je pritom drahšie než jednoduché u živnostníka — preto sú v kalkulačke dve samostatné položky.

3. Daň z príjmov firmy — 10 % pri zdaniteľných príjmoch do 100 000 €, nad ňou 21 %. Pozor na detail: rozhoduje výška príjmov, nie zisku. Firma s obratom 150 000 € a ziskom 5 000 € zaplatí 21 %, nie 10 %.

4. Minimálna daň (daňová licencia) — firma platí daň, aj keď je v strate:

V prvom zdaňovacom období po založení sa minimálna daň neplatí.

5. Zrážková daň z dividendy — 7 % zo zisku po zdanení. Firma ju odvedie za vás, vy už nič nepriznávate. Toto je tá druhá daň z tých istých peňazí: najprv zdaní zisk firma, potom sa zdaní ešte jeho výplata.

6. Zdravotné poistenie. Z dividend sa odvody neplatia — ale poistencom byť musíte. Predvolených 121,92 € mesačne je zákonné minimum samoplatiteľa (16 % z 762,00 €), teda 1 463,04 € ročne. Toto býva v porovnaniach zabudnuté celé.

Platí to však len pre toho, kto nemá žiadny iný vzťah k zdravotnému poisteniu. Ak ste zároveň niekde zamestnaný — hoci len na malý úväzok, alebo si ako konateľ vyplácate odmenu — nie ste samoplatiteľ a platíte 5 % z toho základu, čo môže byť len pár desiatok eur. Rovnako platí menej ten, za koho je poistencom štát. Preto je to prepisovateľné pole: ak reálne platíte inú sumu, zadajte svoju a výpočet sa jej prispôsobí.

7. Sociálne poistenie neplatíte vôbec. Znie to ako výhoda a v tabuľke to tak aj vyzerá — v skutočnosti si tým kupujete nulový dôchodok a nulové nemocenské z tohto príjmu.

Čo tu ešte nie je zohľadnené:

• Peniaze nedostanete priebežne. Dividendu možno vyplatiť až po skončení roka a schválení účtovnej závierky. Prvý rok teda žijete z niečoho iného. Kto potrebuje príjem každý mesiac, musí si vyplácať odmenu konateľa alebo mzdu — a tá už odvodom podlieha, čím sa výhoda s.r.o. z veľkej časti stráca.
• Založenie stojí jednorazovo približne 150 – 350 € (súdny poplatok, prípadne služba na kľúč).
• Firmu treba aj zrušiť, ak ju prestanete potrebovať — likvidácia je zdĺhavá a nie je zadarmo.
• Ručenie a administratíva. Firma podáva daňové priznanie, zostavuje závierku a ukladá dokumenty do registra.

Zamestnancova cena práce pokrýva celý rok vrátane dní, keď nepracuje. Dovolenka, sviatky aj prvé dni choroby sú zaplatené. Živnostník ani firma za neodpracovaný deň nevyfakturujú nič — pri rovnakej dennej sadzbe teda za rok zarobia menej. Bez tohto by porovnanie podnikanie zvýhodňovalo.

Keď prepínač zapnete, príjem vo variantoch B, C a D sa zníži v pomere 1 − dni dovolenky ÷ 250. Pri zákonných 20 dňoch je to 8,0 % príjmu. Zamestnancov výsledok sa nemení, jemu sa nič neodpočítava.

250 pracovných dní je bežný rok po odpočítaní víkendov a sviatkov. Nie je to zákonné číslo, preto je aj počet dní dovolenky prepisovateľný — zamestnanec nad 33 rokov má nárok na 25 dní a mnohé firmy dávajú viac.

Toto je len dovolenka. Rovnakou logikou by sa dala pripočítať aj choroba (zamestnanec má náhradu príjmu, živnostník nemocenské len ak si ho platí a s.r.o. spoločník nič) a sviatky, ktoré padnú na pracovný deň. Nezapočítali sme ich, aby prepínač zostal zrozumiteľný — ale posúvali by výsledok v ten istý smer.

Aby výsledok nevyzeral presnejšie, než v skutočnosti je:

• Daňový bonus na deti a nezdaniteľné časti na manželku či na doplnkové dôchodkové sporenie. Môžu výsledok zmeniť o stovky eur a platia rovnako pre zamestnanca aj SZČO.
• DPH. Ak ste aj vy aj odberateľ platcami, je pre toto porovnanie neutrálna. Ak nie, môže situáciu podstatne zmeniť.
• Nerovnomerný príjem počas roka — odvody sa platia mesačne z paušálneho základu, daň sa vyrovnáva raz ročne.
• Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktoré môže priniesť nedoplatok alebo preplatok.
• Prechodný rok pri prechode zo zamestnania na živnosť, kde sa oba príjmy sčítajú v jednom daňovom priznaní.
• Kombinácie — napríklad malý pracovný pomer plus s.r.o., čím sa vyrieši zdravotné poistenie aj dôchodok. V praxi často najvýhodnejšie, ale je to už na účtovníka.

Výsledky berte ako orientačné porovnanie rádov, nie ako podklad na podpis. Pri sume, o ktorej sa tu rozhoduje, sa jedna konzultácia u daňového poradcu vráti.